MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2013 únor

Díl 11: Kremnica nad zlato

  • Datum / 04. 02. 2013
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Kremnica patrí spolu s Banskou Bystricou a Banskou Štiavnicou do skupiny tzv. stredoslovenských banských miest. Svojej konjunktúre vďačili už v stredoveku banskému podnikaniu – do objavenia Ameriky 1492 zdroje „hornouhorského“ zlata nemali konkurenciu. Hospodársky rozkvet – vtedy nesený najmä nemeckými podnikateľmi a finančnými kontaktmi Fuggerovcov v západnej Európe a v Benátkach – mal za následok vytvorenie jedinečnej kultúrnej krajiny s radom špičkových sakrálnych aj technických pamiatok. Banskú Štiavnicu táto kombinácia katapultovala do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO; v Kremnici napr. už takmer 700 rokov nepretržite funguje mincovňa, ktorej produkciu zrejme pozná každý lepší numizmatik na svete.

Iný príbeh regiónu začal po zamatovej revolúcii. Zrod stredoeurópskeho turbokapitalizmu sprevádzalo pozatváranie vtedy ešte činných baní. Situácia sa obrátila krátko po roku 2005, keď sa – aj v súvislosti s nárastom ceny zlata – obnovenie ťažby začalo zdať rentabilným. Aby sa oplatilo, znamenalo by to uplatnenie povrchovej ťažby rudy a využitie tej najagresívnejšej metódy, totiž lúhovanie kyanidovými zlúčeninami. Podčiarknuté, sčítané – devastáciu celých krajinných území.

Kremnica sa záujmu medzinárodných konzorcií (neraz s adresami v daňových rajoch) „tešila“ ako prvá. Na otázky skeptikov pripomínajúcich nehodu v rumunskom Baia Mare, kde v roku 2000 prišlo v dôsledku rovnakých ťažobných metód k ekologickej katastrofe, kanadské konzorcium opakovalo len floskuly o znižovaní nezamestnanosti, o rozvoji regiónu, svetlej budúcnosti atď. Proces bol na slovenskej strane sprevádzaný podozreniami z podplácania na centrálnych aj regionálnych úrovniach a ignorovaním lokálneho obyvateľstva ako legitímneho účastníka rozhodovania. Zároveň však bol aj príkladom silného občianskeho aktivizmu – šéfku občianskeho združenia „Kremnica nad zlato“ (www.kremnicanadzlato.sk) dokonca vyniesol do kresla primátorky mesta.

Projekt obnovenia ťažby, ktorý má z hľadiska ochrany prírody a kultúrneho dedičstva kolosálne deficity, sa ani jej, ani spomínanému združeniu dodnes nepodarilo celkom zastaviť. Húževnatosť ťažobných spoločností je až neuveriteľná. Odhliadnuc od pochopiteľného motívu, že rozhodujúca väčšina obyvateľov žiadnu ťažbu nechce kvôli environmentálnym rizikám, v rovnakej miere sú ňou ohrozené kremnické pamiatky, najmä zámocký kostol a desiatky gotických a renesančných meštianskych domov. Mesto doslova spočíva na sieti štôlní a šácht z minulých storočí a už dnes priamo v centre ojedinele prichádza k  prepadom povrchu. Z podobných príčin museli už na sklonku 19. storočia asanovať najväčší kremnický barokový kostol. Ako by reagovalo toto krehké podložie na neustále otrasy pri odvozoch horniny z lokality vzdialenej len jeden kilometer od hlavného námestia si nie je ťažké predstaviť.

V princípe tu proti sebe stoja dve radikálne odlišné predstavy o budúcnosti. Jednou z nich je ekonomický utilitarizmus, ktorý netreba ďalej komentovať. Tým druhým je potom „soft“ presvedčenie miestnych obyvateľov a aktivistov, že oveľa solídnejším kapitálom je už existujúce kultúrne a krajinné dedičstvo, ktoré len treba prebudiť k životu a ďalej rozvíjať.
V posledných mesiacoch je okolo spoločnosti „Kremnica Gold Mining“ ticho. Prešla niekoľkými zmenami majiteľov a PR agentúr. Kremničania zatiaľ vyhrali niekoľko bitiek o svoje mesto aj na súdoch. Po ôsmich rokoch bojov s oveľa silnejším súperom je načase, aby vyhrali celú vojnu.