MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2013 duben

Díl 13: Sklo

  • Datum / 08. 04. 2013
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Pripúšťam; so sklom som mal problémy odjakživa. A teraz nemyslím tie rozbité poháre a vázy, prisadnuté okuliare alebo kamienky v čelnom skle auta. Od čias prebudenia profesionálneho záujmu o umenie mi liezlo na nervy neustále priživovanie mýtu československého skla, ktoré bolo v rozpore s rovnako ostentatívnym prízvukovaním skutočnosti, že naozaj ide o umenie (rozumej – nie dekor či remeslo!). Tie časy sú preč, môj profesionálny záujem sa orientoval iným smerom, kŕč zo skla pominul asi v rovnakom čase, ako pominulo Československo.

Na rozdiel od Čiech a Moravy, svojho času rovnako bohatá tradícia sklárskej výroby na Slovensku takmer zanikla. Okrem stále aktívnej firmy Rona v Lednických Rovniach a niekoľkých prevádzok technického skla a menších dielní, na trhu neostal žiaden z väčších výrobcov (Uhrovec, Poltár a i.). Firemné múzeum v Rovniach síce ešte formálne existuje, pre verejnosť je však dlhodobo uzavreté. Ucelenej zbierky, porovnateľnej z pražským Uměleckoprůmyslovým muzeom či Východočeským muzeom v Pardubiciach na Slovensku jednoducho niet. Čosi spravuje Slovenské technické múzeum v Košiciach, pár relatívne kompletných autorských kolekcií má Slovenská národná galéria. Roztrúsené v depozitároch regionálnych múzeí, zapadajú niektoré solitéry prachom.

Pamäť slovenského skla, podobne ako niektoré iné oblasti našej kultúry, akoby postihla Alzheimerova choroba. V dizajne stále rezonujú mená ako Ľubomír Blecha alebo Karol Hološko, na mnohé iné sa zabudlo. Pri každej návšteve starej budovy Slovenského národného divadla žasnem nad realizáciami svetelných objektov Václava Ciglera, ktorý v sedemdesiatych rokoch na bratislavskej VŠVU viedol ateliér skla v architektúre. Mimochodom, Ciglerovo súčasné dielo práve pripomína výstava v bratislavskej Galérii 19.

Je preto logické, že v súčasnom slovenskom skle pracuje hneď niekoľko dizajnérov a umelcov, ktorí sa stihli etablovať azda viac v zahraničí ako doma. Ján Zoričák, Zora Palová & Štěpán Pala, Patrik Illo alebo Palo Macho sa na medzinárodnej scéne pohybujú už roky a nebyť príležitostných alebo mediálne kombinovaných výstav (najmä v rámci Dizajnvíkendu), sotva kto by ich na Slovensku poznal. Osobitne treba pripomenúť moskovského rodáka Ašota Haasa (aktuálne vystavujúceho v Zoya Gallery), ktorý sa svojimi objektmi nielenže postaral o vstup sklárskej technológie do počítačového sveta, ale zároveň akoby nadviazal na experimenty slávneho slovenského umelca – kinetistu Milana Dobeša.

Bratislava bude na jeseň tohto roku hostiť prestížne výročné stretnutie jedného z najaktívnejších komitétov ICOM (International Council of Museums). GLASS sústreďuje kurátorov a konzervátorov pracujúcich v oblasti historického aj súčasného skla: umenia, dizajnu i – dekoru. Uvidíme, či bude aj účinnou terapiou na spomínaného Alzheimera. Bratislavský warm-up v podobe aktuálnych výstav Václava Ciglera a Ašota Haasa naznačuje, že zase tak márny boj to byť nemusí.