MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2015 květen

Díl 34: Kríž s krížom

  • Datum / 11. 05. 2015
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Pred niekoľkými rokmi vyvolal vlnu nadšenia, odporu aj zábavy (na výber v závislosti od sociálnej či vzdelanostnej vrstvy) zámer radných mesta Prešov, ktorí chceli nad mestom postaviť betónovú sochu Krista Spasiteľa. A nie hocijakú: mala mať výšku rovných 33 metrov, aby celé okolie vedelo, aký to zbožný ľud žije pod kopcami tohto východoslovenského mesta a ako dokáže konkurovať Rio de Janeiru (alebo Volgogradu). Zo zámeru ale zišlo. Údajne kvôli „svetovej finančnej kríze“, resp. prehratým voľbám bývalého primátora, zároveň nositeľa tejto vzletnej idey. Pravú príčinu prehry v tomto meraní dĺžky a výšky vidím však viac v tom, že skôr než nedvižným Prešovčanom sa 33 m betónu podarilo vztýčiť zrejme ešte viac zbožnému ľudu poľského mestečka Świebodzin. Senzácia sa teda na východnom Slovensku nekonala, turisti budú musieť chodiť do Prešova naďalej len kvôli lacnému pivu a príťažlivým dievčatám, zopár z nich možno príde aj kvôli dreveným kostolíkom pod značkou UNESCO alebo gotike v miestnom farskom Kostole sv. Mikuláša či dokonca kvôli jedinečnej zbierke judaík v tamojšom Židovskému múzeu.

Neprešlo ani tak veľa času a myšlienku kresťanského monumentu vzkriesili nedávno v kolíske slovenského katolicizmu – v Nitre. Tentokrát by to mal byť kríž s výškou 50 metrov pod kopcom Zobor. A opäť, nejde ani tak o iniciatívu miestneho biskupstva alebo mestských radných, ako o zámer súkromnej osoby, podnikateľa a – príznačne – spolumajiteľa stávkovej kancelárie. Jedna neveľmi vydarená, zato však objemom kolosálna socha pápeža Jána Pavla II. zdobí už vstup do nitrianskej katedrály. No má očividne nedostatok: Nevidno ju zo vzdialenosti 10 km! Prečo teda „katolícky“ odkaz ešte trocha nezdupľovať? Jeden by si myslel, že po všetkých tých Leninoch, Gottwaldoch či partizánoch majú občania memoriálnej megalománie už plné zuby. Ale kdeže! Na rovnakom mieste jeden z „Mestských zásahov 2013“ – v iných mestách vcelku záslužnej iniciatívy – navrhoval gigantický nápis NITRA. (Za daných okolností by skôr bolo namieste jedno veľké MESSHUGE.)

Keď sú pomníky, mohyly a pamätné tabule rozličného druhu lakmusovým papierikom hodnôt spoločnosti, máme sa v budúcnosti na čo tešiť. Potomkom v nich slovenskí kresťania AD 2015 o sebe zanechajú výnimočné posolstvo. Správu o nevzdelanosti, kultúrnych stereotypoch, prvoplánovej hre na symboly alebo o úzkostlivom lipnutí na veľkých gestách. Čím monumentálnejších – tým prázdnejších. Skrátka – o zakomplexovanosti. Stačí sa poobzerať po námestiach väčších slovenských miest: tu Lenina nahradil Cyril a Metod, tam zase vyrástol niekoľkometrový kríž alebo partizána vystriedal Štefánik. Diagnóza sa netýka len slovenských katolíkov.