MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2016 únor

Díl 41: Ankety, bilancie, rebríčky

  • Datum / 08. 02. 2016
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Ako každý rok, aj na sklonku toho minulého rôzne portály a noviny zverejnili obľúbené ankety „kultúrna udalosť roka“, „kniha (skladba, výstava, koncert etc.) roka“. Aj keď odhliadnem od otvoreného komerčného potenciálu niektorých kategórií, zvlášť knihy či albumu, nemôžem sa ubrániť pocitu, že tento typ žurnalistiky už dávnejšie prekročil hranicu znesiteľného, nielen na Slovensku. Čudujem sa aj kvôli tomu, že výsledky žánru už medzi rokmi 2010–2012 priviedli na svet aj vítanú reakciu, totiž „Čiernu listinu účastníkov knižných ankiet“ (www. kloaka.membrana.sk) s priliehavou otázkou: „Môžeme za to, že sme najlepší?“. Odvtedy však akosi zapadla prachom a – hneď je to poznať!

Starý žáner je stále na scéne a teší sa vysokému čitateľskému záujmu. A tiež chatrnému zdraviu, žiada sa dodať. Napríklad v ostatnej ankete mienkotvorného Denníka N (19. 12. 2015) k nemu prispelo aj niekoľko kolegov z oblasti slovenskej „Ausstellungsmacherei“: Tak napríklad Július Barczi za kultúrnu udalosť roka považoval výstavu Jej Veličenstvo kráľovná... v Kaštieli Betliar. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, keby J. B. nebol zároveň riaditeľom SNM – Múzea Betliar. Ďalším príspevkom k nestrannej objektívnosti našej komunity bola napr. nominácia kritičky a teoretičky umenia Jany Geržovej, ktorá za „najlepšiu výstavu roka 2015“ neváhala považovať projekt Nitrianskej galérie Čože je to 50-ka!, ktorej kurátormi boli Omar Mirza a – Barbora Geržová. Len tak mimochodom: dcéra J. G. A do tretice, Ľubica Hustá za udalosť roka považuje Strach: pôvod štátu v košickej Kunsthalle, ktorej kurátormi boli Christian Kobald a Fedor Blaščák (manžel L. H.). A takto by sme mohli pokračovať – riaditelia chválili svoje múzeá, kurátorom napadli len projekty ich kamarátov.

Za malý štatistický zázrak teda považujem výsledok, keď sa kultúrnou udalosťou roka stalo gesto Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza: Vo východoslovenskej obci Krajná Bystrá poliali červenou farbou stélu s bustou Vasila Biľaka, ktorú mu nechali postaviť vďační rodáci.

Pripúšťam, provincionalizmus môže mať rôzne podoby. Jednou je absencia zdravého historického či politického úsudku, no inou aj presvedčenie o výnimočnosti výkonov svojich blízkych. Nič proti teplu domova, napokon – podobné manipulácie asi nebudú výnimkou ani v iných spoločnostiach, obzvlášť takých malých, akou je Slovensko alebo Česko.

Kým motivácia respondentov sa zdá v podstate neškodná, pozícia médií už taká nevinná nie je. Keď sa pred časom v novinách a na FB kopili celkom oprávnené pochybnosti o zostavení komisie, ktorá vyberala kurátorov bratislavskej Kunsthalle, v ktorej sa – zaiste len zhodou okolností – ocitli hneď dvaja rodinní príslušníci hneď dvoch kandidátov, väčšina serióznejších médií sa postavila proti takýmto praktikám. Otázkou ostáva, prečo im potom v lacnom novinárskom žánri koncoročnej ankety nechávajú taký veľký priestor. Daň z pridanej hodnoty?