MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2019 červen

Jakub Jansa

Ak potlačíš cynizmus, dám ti príbeh plný nádeje / Jakub Jansa (1989) absolvoval magisterské štúdium v dnes už neexistujúcom Ateliéri supermédií na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Praze. Zúčastnil sa rezidencií Watch Out, Engstligenalp v Baseli (2013), Five Eleven v New Yorku (2015) a CEAAC v Štrasburgu (2017). Vystavoval mimo iné na festivalu PAF v Olomouci a v rámci jeho projektu Pioneer Works v New Yorku, vo Fotograf Gallery alebo na Aténskom bienále. Od minulého roku je hosťujúcim pedagógom v ateliéri Temporary Arts na FAMU v Prahe.

V rámci archeológie profesnej dráhy Jakuba Jansy je zahodno vytiahnúť jeho premiantstvo v skoku do diaľky a behu na krátke vzdialenosti, v ktorých sa musel naučiť pracovať s fyzickou a psychickou sebakontrolou – motívmi, ktoré budú pretekať nadchádzajúcou umeleckou tvorbou. Na počiatku stála formatívna skúsenosť experimentálneho semeniska Ateliéru supermédií, z ktorého technooptimistického a vizionárskeho naladenia pochádza projekt umelej jaskyne v alpskej náhornej plošine ­ENGSTLIGENALP (2014), čoby archetypálna snaha človeka budovať a kontrolovať priestor, v ktorom žije. Jansov prístup je tiež charakteristický spoluprácou s mnohými postavami pražskej umeleckej scény, pričom sám sa objavuje v rozličných kultúrnych roliach, akými je architektúra výstav, kurátorovanie alebo pedagogická činnosť. Napríklad spoločne s Jonášom Strouhalom v sektársky ladených uniformách oslobodzovali ľudí v uliciach od úzkosti z prvotného poškrabania osobných fetišov-smartphonov. Zároveň táto postava akéhosi gurua sa opatovne objaví v zlomovej diplomovej práci Spiritual Fitness (2016), ktorá ukazuje nový systematický záujem o mytológiu, manipuláciu a prácu v sériach.

Spiritual Fitness je sebarozvojovým manuá­lom, prísľubom instantného nadobudnutia sebavedomia a pozitívneho myslenia v troch lekciách – One Touch (posílenie sebavedomia), Two Minutes (posílenie spolupráce) a Three Floors (zhrnutie). Je komplexným balíčkom služieb, može existovať jako výstavný artikel, verejný seminár alebo zberateľský produkt, ktorý je možné si zakúpiť na samostatných stránkach. Stres, depresia a pocit nahraditeľnosti sa v korporátenej logike može odstrániť telesnými cvičeniami, vedúcimi k fyzické a psychické rovnováhe. Sám Jansa sa postironickým spôsobom štylizuje do role mentora, ktorý má poskytovať vykúpenie z akcelerovanej digitálnej spoločnosti udržiavanej v chode antidepresívami a terapeutickými sedeniami. V takomto prostredí je dokonca i viera komoditou, ako to ukazuje Jansov záujem o scientologickú cirkev s jej surreálne hyperkapitalistickou vizualitou, ktorej oranžovo-modré zafarbenie Jansa využíva vo svojich tutoriáloch pre lepší život. Jansa pritom nikdy nepredstavuje priamočiaru kritiku komodifikácie života v neskorom kapitalizme, ale prechýľuje a umocňuje jeho výrazové prostriedky. Proti analyticko-kritickým postupom post-konceptuáleho umenia, ktoré zapustilo na domácej scéne silné korene behom nultých rokov, sa rýchlo naladil na dobový trend odosobneného jazyka a artificiálne budovaných emócií korporátnych identít.

Vo svojom ďalšiom seriálnom projekte Club of Opportunities (od 2017) sa pootočil od firemných koučingových stratégií ku komplexnému fiktívnemu univerzu blízkeho generácii odrastenej na bingwatchingu netflixových seriálov. Naratív sa utvára organicky v paralelne odohrávajúcej sa seriálovej logike, pričom každá výstava/epizóda prináša nové charaktery a dejové zápletky, ktoré sa na pozadí mediálnej skúsenosti otvárajú roznym asociáciam. Club of Opportunities je postavený typicky na „jansovskom“ humoru, ale podobne ako súčasné seriály može prehovárať o hlbších spoločenských problémoch bez zbytočnej doslovnosti.

Prvý diel Bowling bar (2017) je proseminárom k hlavnému hrdinovi príbehu – koreňu zeleru, kterého ontologickú povahu podvedomých/podzemných síl osvetľuje filozof Kamil Nábělek (kľúčový sprievodca/rozpravač naprieč epizódami) a následne odšťavuje a podáva ako rituálne lieky, ktoré návštevníci submisívne prijímajú. Jansa presúva marginálny predmet do centra záujmu a premieňa na personifikovaný subjekt s nárokom na vlastný život.

Na druhej epizóde sa spoluautorsky podieľa módna návrhárka Karolína Juříková a nesie prozaický názov zo súdku ľudových porekadiel April showers bring May flowers (2018). Sledujeme hybridnú tvár jasnovidky vyriekujúcu prísľub nového začiatku: „But in the darkest of times, roots start to tell tales about a figure emerging from darkness“. Je to takmer youtuberská video-spoveď pochybností o vlastnej identite, sociálnej vyčerpanosti a poetickom vizionárstvu budúcich entít/zelerov, ktorých potenciálny osud vtlačuje na bulvy tetérskym strojčekom. K naplneniu nádeje nedochádza ani v ďalšiom pokracovaní vo Fotograf Gallery, pretože zo zeleru vyrastá rebelský drzák Red Herring (2018). Ten je tragickým naplnením pozitívne štrukturovaného základu, ktorý ho zrodil.

Red Herring ukazuje, že mýtus je vždy rozprávaním, a ak ovládneme jeho prostriedky, možeme ostatných manipulovať a podrobiť vlastnému cieľu, bez ohľadu na širší kontextuálny základ. Club of Opportunities je mimo iné príbehom temných influencerov a kladie otázky o hierarchických vzťahoch a autoritách. Herring nenaplnil jasnovidkou vytetovaný osud kvetinára či predsedy triedy, ale namiesto toho prehovára slovami alt-right populistu Bena Schapira a učí návštevníkov/návštevníčky bojovať v diskusii s ľavičákmi: „The angry one looses the first“.

Dospelý Herring z výstavy v galéri NoD sa ocitá v bizarne trapnej rozprave so sebou samým. Chce sa zaradiť do spoločnosti sociálne privilegovaného a uhladeného avokáda, ale zostáva v identitárnej krízi, a nedokáže sa prisposobiť očakávaniu spoločnosti: „You look like a potato / Who are you trying to impress?“ Kŕčovito vtipné doťahovanie dvoch tvárí zeleru, decentne popíjajúcich kávu v obklopení korporátne vylešteného „mobiliára“, pripomína zostrihy z masovo obľúbených talkshow.

Jansov záujem o manipuláciu sa od Spiritual Fitness (kde bol hlavným predmetom) posunul v Club of Opportunities k podprahovému nástroju, ktorým disponuje sám zeler alebo i komentátor Nábělek a ľahko sa mu podvolí i nepozorný divák/diváčka. Avšak základom oboch sérií zostáva prepracovaný prístup k (ne)galerijnej prezentácii a prestupovanie jednotlivých prvkov a významov, či už ide o svet korporátu (minimalistické police alebo start-upová estetika fitness centra John Reed na výstave Britannica Bootcamp (Štrasburk, 2018) a ťažkosť vyrovnávania sa s identitou v digitálnej spoločnosti neskorého kapitalizmu.